Ako sa teda dohovoríte? No predsa rukami – nohami! 🙂 Nedávno ukazovali jeden prieskum, ktorý hovoril, že len 20 % pri komunikácii tvorí jazyk a 80 percent neverbálna komunikácia: gestá, mimika.
Ako na to?
Ľahko: Ak sa idete ubytovať, a máte rezerváciu od bookingu, stačí vám ak si vytlačíte rezervačné číslo a toto ukážete na recepcii hotela. Personál hneď bude vedieť, odkedy dokedy máte izbu a pre koľko osôb. Môžu si od vás vypýtať pasy, (passport, please), alebo vám dajú vypísať jednoduchý formulár (name, home adresse, mail, signature). Zopár základných slov je dobré vedieť, a čím viac budete cestovať, časom sa na vás nalepia ďalšie.
Ako sa presunúť z bodu A do bodu B? Ak sa chcete dostať napríklad z letiska na hotel, z väčšiny letísk chodia autobusy priamo do centra, nemusíte si brať drahý taxík. Ak predsa len pôjdete taxíkom, ukážte taxikárovi alebo vodičovi autobusu adresu hotela, uvedenú na rezervácii od bookingu. On bude chvíľu študovať a potom kývne hlavou áno alebo nie, prípadne vám povie cenu (spýtajte sa: how much?). Ak mu nebudete rozumieť, dajte mu cenu napísať na papier, ktorý majte vždy po ruke.
Podobne, ak chcete nastúpiť do autobusu, a neviete či je to ten správny, ukážte vodičovi na papieriku napísanú adresu, kam chcete ísť. Prikývne hlavou áno, ak je to správny autobus, alebo nie, ak ste nastúpili zle.
Nevie jazyk
Pokiaľ ide o jedlo, v prípade ak neviete reč, budete musieť ísť do reštaurácie, kde majú pri menu obrázky každého jedla, alebo si objednať jedlo na ulici – ukážete prstom, na to, čo chcete a rovnako prstom naznačíte, či jeden alebo dva kusy jedla..
Paradoxne, práve ľudia, ktorí vedia svetový jazyk, sa niekedy dohovoria horšie ako amatéri. Vedia totiž krásnu čistú angličtinu, ale každá krajina má svoj vlastný prízvuk, ktorý niekedy slovo skomolí tak, že vôbec netušíte, o čom daná osoba hovorí, aj keď jazyk ovládate.
Jedine, kde najviac pociťujem nevýhodu neovládania jazyka, býva v dvoch prípadoch:
– ak niekto podáva dlhý opis (napríklad ak vám sprievodca podáva dlhý výklad histórie krajiny – to sa určite stratím)
– alebo keď ma niekto oklame s tým, že som zle rozumela – vidí, že jazyk neovládam, a tak to využije. Raz ma tak viezol taxikár z letiska do centra Londýna a späť, pričom na prstoch ukazoval, že za to chce 50 eur. Súhlasila som. Keď ma ale potom doviezol naspať, vypýtal si raz toľko – údajne 50 eur myslel iba na jednu cestu a ja som ho údajne zle pochopila…
Takýchto „odrbávačov“, žiaľ, stretnete pri cestách všade, je potrebné naučiť sa príliš nerozčuľovať sa a poučiť sa z toho.
