Soňa Rebrová začala s otužovaním v roku 2018. „V roku 2019 som sa rozhodla, že k nemu pridám aj diaľkové plávanie. Predsa len, takto môžem plávať po celý rok,“ hovorí Soňa Rebrová.
Nápad preplávať slovenské priehrady bol inšpirovaný slovenským diaľkoplavcom Ivanom Gazdíkom, ktorý ich preplával všetky. Soňa si vybrala ako prvú Liptovskú Maru, lebo mala najmenej kilometrov na dĺžku – „len“ osem. Ako však neskôr zistila, aj v tomto sa údaje líšia.
Dĺžka Liptovskej Mary je otázna
„Na internete som sa dočítala, že Liptovská Mara má dĺžku 8 km, čiže by som mala plávať pri mojej rýchlosti asi 2,5 až 3 hodiny. Keď som však zaplávala podľa hodiniek už 10 km, koniec bol stále v nedohľadne,“ vraví. Napokon plávala až 4 hodiny a hodinky jej ukázali, že preplávala 12 kilometrov. Ako však neskôr zistila, nemerali správne a preto ich dala reklamovať.
Podľa google.maps.com, aj mapy.cz, má najvzdialenejší koniec priehrady 8,5 km. Ivan Gazdík však nameral dĺžku až 10 kilometrov, a toľko aj zaplával. „Toľko vyšlo pri preplávaní aj mne, ak odrátam, že kilometer som plávala na mieste proti prúdu a kilometer som naplávala tým, že som nemala navigátora a nešla som rovno,“ hovorí Soňa.
Plávala vo veľkých vlnách stredom priehrady
Soňa Rebrová plávala od mariny v Bobrovníku po vzdialený koniec k zberným surovinám pri obci Palúdzka. Našťastie plávala s prúdom, ktorý ju hnal a preto jej trošku zlepšil časový limi. „Nie som športový plavec, v detstve som nechodila na plávanie a preto je teraz moja rýchlosť okolo 2,5 kilometra za hodinu,“ vraví, pričom dodáva, že trénované plavkyne vedia vyvinúť rýchlosť až 3,6 či dokonca 5 kilometrov za hodinu! „Ale to sú už naozaj špičkové plavkyne, ktoré by dokázali preplávať Liptovskú Maru po dĺžke za menej ako dve hodiny.“
Soni to trvalo tri a pol hodiny, pretože trénuje najmä na výdrž a nie na rýchlosť. „Aj tú by som chcela zlepšiť, otázne je, či sa to v mojom veku ešte dá, keďže mám už 47 rokov,“ hovorí.
Kríza na konci jazera
Prvé dve hodiny plávala bez problémov, ale keď vyplávala zo zátoky do stredu jazera, začali sa veľké vlny. „Mala som v pláne plávať na pravý breh, aby som nebola na rane veľkým lodiam, a veľkým vlnám v strede jazera, a potom popri brehu až k Palúdzke. Ale žiaľ, vlny boli priveľké, stále ma tlačili viac na stred a doľava,“ vraví.
Napokon im prestala vzdorovať a začala plávať stredom Liptovskej Mary. Pre lepšiu viditeľnosť ťahal so sebou bezpečnostnú plaveckú bójku, v ktorej mala schované kľúče od auta a mobil. Polhodinový boj s vlnami ju však stál veľa síl a zbytočne zaplávaný kilometer na mieste.
To už plávala cez dve hodiny a začala byť trošku unavená. „Najhoršie je, že už ten koniec aj vidíte, zdá sa vám, že veď to už nejako doplávam, ale ten koniec sa práve stále akosi nepribližuje, až vzďaľuje,“ vraví Soňa.
Keď mala na hodinkách 8 km, myslela si, že už len možno kilometrík a je na mieste. Ale breh bol stále dosť ďaleko. „Na konci Liptovej Mary bol taký ostrov, ktorý som stále videla pred sebou a stále sa akosi nepribližoval. Vravela som si, veď za chvíľu som tam, ale stále nič. Napokon som zistila, že bol takmer pri brehu. Opticky to skresľovalo, vyzeralo to, že je ostrov a breh až kilometer dva za ním.“
Posledné dva kilometre si hovorila, že už to bude, že to už je posledný kúsok a musím ho doplávať. „Napokon som sa dotkla brehu. Celý čas som si hovorila, ako sa budem tešiť, ale napokon som bola len unavená a nahnevaná, že prečo mi hodinky ukazujú až 12 kilometrov, že niekde sa stala chyba. Reálne to bolo ale len asi desať. Bola to zatiaľ najdlhšia vzdialenosť, ktorú som zaplávala,“ spomína Soňa.
Pri doplávaní stála na brehu partia mladých ľudí, ktorá sa hneď pýtala, odkiaľ priplávala. Keď povedala, že z druhého konca, ponúkli sa, že za tento výkon ju odvezú k autu v Bobrovníku, čo bolo super, lebo sa už začínalo stmievať a žiadne taxíky tam nechodili.
Napokon o ôsmej večer dorazila aj s lodivodom k autu a mala radosť z preplávanej trasy, len ten nesúlad s dĺžkou trate ju dlho škrel.
„Potom som si povedala, že je to vlastne jedno, koľko to bolo kilometrov. Bolo super, že som Liptovskú Maru preplávala po dĺžke a som na to hrdá! Či to trvá hodinu či tri, vždy je to super výkon!“
Z plávania na dlhú vzdialenosť, tzv. diaľkoplavecké, jej ostalo niekoľko rád, ktoré môžete zužitkovať aj vy, ak by ste uvažovali o takomto plávaní.
Ako plávať dlhé vzdialenosti?
Ak uvažujete o tom, že aj vy budete plávať dlhé trate, má pre vás Soňa pár dobrých rád:
- pred dlhým plávaním veľa plávajte. Platí, že ak chcete zaplávať napríklad 20 km, mali by ste predtým zaplávať aspoň 80 kilometrov za mesiac. Vtedy by ste nemali mať svalovicu, aj by ste to mali zvládnuť. Čiže pri 8 km by ste mali pred samotným plávaním zaplávať približne 25 až 30 kilometrov mesačne.
- plávajte s vlnami, a nie proti vlnám, pomôžu vám a nebudú vás vysilovať
- neplávajte sám, je to nebezpečné! Zožeňte si človeka na kajaku, paddleboarde alebo člne, ktorý vás bude navigovať správnym smerom tak, aby ste zaplávali čo najmenej kilometrov
- doma si pozrite mapku priehrady, jazera, alebo čohokoľvek, čo chcete preplávať a určite si trasu, po ktorej pôjdete
- každých 30 minút alebo každú hodinu by ste sa mali zastaviť, a sprievodné vozidlo by vám malo dať jesť a piť, aby ste sa príliš nevyčerpali
- pre lepšiu viditeľnosť na jazere, kde sa premávajú lode, skútre alebo iné plavidlá, majte so sebou bezpečnostnú bójku. Môžete si do nej odložiť veci kľúče od auta, mobil, a aj ľahké veci na prezlečenie.
- zabezpečte si odvoz na druhom konci. Ak plávate na miesto, kde nechodia taxíky a autá a navštevuje ho málo ľudí, premyslite si, ako sa dostanete naspäť, najmä ak doplávate až večer.
- lepšie je plávať od rána do obeda, vyhnete sa tak poobedňajším búrkam a väčším vlnám.
- ak svieti slnko, natrite sa opaľovacím krémom, prípadne si dajte na seba aj tričko do vody, ktoré zachytáva UV žiarenie
- pokiaľ máte alergiu, ako Soňa, plávajte s plaveckým štipcom na nos. Bude sa vám síce horšie vydychovať, ale na druhý deň sa vyhnete škaredému alergickému záchvatu!
Video z preplávania Liptovskej Mary už čoskoro!
Kto je Soňa Rebrová:
Diaľkoplavkyňa a otužilkyňa, spisovateľka a vydavateľka. Na svojom konte už má preplávanie Dunaja v januári, trvalo jej to 22 minút a voda mala 2,5 stupňa. Preplávala ho ako jedna z prvých slovenských žien vôbec.
Zúčastnila sa štyroch súťaží v zimnom plávaním, pričom na každej z nich sa umiestnila na druhom alebo treťom mieste.
V roku 2019 preplávala Balaton a mala najlepší čas zo všetkých slovenských dievčat. Na súťaži na 3 km v Továrnikoch (rok 2019, sa umiestnila na treťom mieste s časom 1 hodina desať minút.)
V lete 2019 ale kvôli plávaniu dostala zápal mozgových blán (plávala aj so silnou alergiou a zápalom dutín) a rok trvalo, kým sa ako tak kondične dostala na úroveň ako predtým.
V roku 2020 preplávala Liptovskú Maru – 10 km a 3,5 hodiny. O týždeň neskôr priehradu Sĺňava – 4,7 km za 1.50 hodiny. Chystá sa preplávať všetky slovenské priehrady. V septembri 2020 sa chystá spolu s profesionálnymi plavkyňami preplávať štafetovo kanál La Manche. Má aj jeden cieľ s dĺžkou 20 km, ktorý zatiaľ nechce prezradiť 🙂
