„O otužovaní som uvažovala roky,“ hovorí otužilkyňa a diaľkoplavkyňa Soňa Rebrová. „Ale viete, ako to chodí. Veľa ľudí rozpráva, uvažuje.. a nič z toho. Asi pred štyrmi rokmi som skúsila vliezť do studenej vody, ale ochorela som a tak som sa toho nápadu na chvíľu vzdala.“
V novembri 2018 šla v dobrej nálade zo žúrky a povedala si – idem sa skúsiť namočiť do jazera! Manžel chudák len prevrátil očami, ale nechal ju tak. Zjavne dúfal, že do tej vody aj tak nevlezie.
Ale Soňa vliezla, vydržala celú minútu a vraví mu: „Veď to nič nie je!!
A tak si povedala, že keď už v tej vode bola, bude pokračovať pravidelne. Začala chodiť raz do týždňa na 10 minút.
Prvé tri razy ju však veľmi boleli pľúca. Má astmu a tak si myslela, že s otužovaním bude musieť skončiť. Ale na štvrtý raz bolesť prešla. Časom Soňa dokonca znížila lieky na astmu z dávky 1000 ráno a večer, na neuveriteľných 100 ráno a večer. Za posledný rok a pol nemusela ísť ani raz do nemocnice s tým, že nevie dýchať. Nemala ani jeden záchvat.
„Tým ale nechcem povedať, že otužovanie je všeliek – to, čo pomohlo mne, nemusí pomôcť iným… Navyše, ak nie ste v dobrej zdravotnej kondícii, môže vám otužovanie aj ublížiť,“ hovorí Soňa
Prvý rok vo vode len tak stála a nudila sa. Vždy vydržala tých svojich 10 minút, aj keď bol ľad. Až potom jej kamarát otužilec povedal, že vo vode by mal človek byť tak dlho, koľko je teplota vody, plus tri. Čiže napríklad v päťstupňovej vode by ste mali byť 8 minút, a nie desať 🙂
Rok bez choroby a bez astmatických záchvatov Soňu nadchli k pokračovaniu v otužovaní. Zistila, že existuje čosi také ako plávanie v studenej vode, dokonca sú v tom aj súťaže. Každý deň sa dozvedela niečo nové, čo ju ešte viac nadchlo – to dám, to tiež skúsim!
Šokovalo ju, že mnohí otužilci plávajú vo vode, ktorá má len pár stupňov stupne, hoci aj kilometer. Existuje čosi také ako ľadový kilometer (voda, v ktorej plávate, musí mať pod päť stupňov) a ľadová míľa (1,6 km). Zaplávať ľadovú míľu tam a späť dokázali doteraz len traja ľudia na svete..
A tak sa Soňa rozhodla tiež plávať v studenej vode. Kým väčšina začínajúcich otužilcov pri 12 stupňovej vode vyliezala po desiatich minútach von, ona iba začínala. Plávala aj 45 minút a nemala triašku. Potešila sa, že jej to ide a skúsila aj súťaže v ľadovom plávaní. Na jar v roku 2019 sa zúčastnila štyroch, a hoci mala čo robiť s dychom (studená voda sťahuje pľúca a ťažko sa potom bez dychu pláva), vo všetkých sa umiestnila na druhom alebo treťom mieste!
13. januára 2019 spolu s Andy Ostrihoňovou (ako prvé dve ženy vôbec) preplávali Dunaj v zime. Voda mala 2,5 stupňa a plávali 22 minút, za ktoré zaplávali 1,7 kilometra (časť, samozrejme, s prúdom). Soňa ani nedýchala od radosti – doteraz to dokázali len muži! Úplne ju to nadchlo. Plávanie bolo pre ňu o to ťažšie, že jej len tri dni predtým zomrela babka a nebola vôbec v citovej pohode. Ešte 30 minút pred plávaním sedela doma a uvažovala, či ísť. Ale napokon to dala a bola nesmierne šťastná, lebo….
V tom čase sa už pohrávala s myšlienkou venovať sa diaľkovému plávaniu a preplávať Gibraltar – ten má 14 kilometrov.
„Tak si predstavte, aký bol môj šok, keď za mnou tesne po preplávaní Dunaja prišla Andy a navrhla mi, či spolu so šiestimi ženami s Pink Ladies nechcem 20. septembra 2020 preplávať La Manche v prvej čisto ženskej štafete zo Slovenska!“ spomína Soňa.
Hneď súhlasila. Ďalšia výzva! A ona výzvy miluje!
Dovtedy ani netušila, že La Manche, Gibraltar a väčšinu kanálov z výzvy Ocean Seven plávajú otužilci. Veď voda v nich má 13 až 16 stupňov a pláva sa v nich aj jedenásť hodín. Bez neoprénu! Andy Soňu oslovila aj preto, že videla, že sa studenej vody nebojí, a ako hovorí, má v hlave všetko v poriadku. To je vraj ďalšia dôležitá predispozícia plávania v studenej vode. „Nepreháňať to, uvedomiť si, kedy už je zle a vyjsť z vody, aj keď nedosiahnem, čo som chcela. A niekedy je to fakt ťažko, keď ste kúsok pred cieľom a musíte to vzdať…„
Andy Soňu hneď poslala na „preskúšanie“ plávania so Zoltánom Makaiom. Bol to prvý Slovák, ktorý pokoril slávny La Manche v dĺžke 33 km (v prúdoch však môžete naplávať aj 44 km). Sánka jej padla dole a bola celá šťastná, že sa s ním mohla zoznámiť. Odvtedy ho vždy, keď ju preháňa na plavárni s nenávidenými šprintami, ho bombarduje otázkami: „Aký bol La Manche? A čo žraloky? Nebál si sa ich? Ani medúz? Ako si to mohol vôbec preplávať? Myslíš, že aj ja to niekedy dám? Už plávam lepšie?! Dúfam, že ešte zo mňa nie je na nervy 🙂„
Sonine výzvy pokračujú… Deti odrástli a tak sa môže venovať svojim záľubám. Prihlásila sa na preplávanie Gibraltaru, aktuálne čaká na termín.
Avšak človek mieni, osud mení. V lete 2019 Soňa tak oduševnene plávala, že ignorovala silnú alergiu po každom plávaní.. A akonáhle jej bolo trochu lepšie, ihneď vliezla do vody. Svoj problém ignorovala tak dlho, že dostala zápal dutín (komplet všetkých), a keďže dutiny sú blízko mozgu, v júli 2019 meningitídu..
Zápal mozgových blán jej zmenil život.. Po chorobe totiž svaly ochabli a nechceli nadobudnúť pôvodnú silu. Zaplávať síce kilometer-dva zaplávala, ale potom musela byť niekoľko dní bez akéhokoľvek pohybu, pretože mala hrozné bolesti svalov a strašnú únavu.
V auguste 2019 spolu s Pink Ladies preplávala Dunaj od západu na východ, ale zaplávala len symbolicky malý úsek. Trasa mala dĺžku cca 170 km, plávalo sa dva dni a kvôli búrkam Pink Ladies zaplávali len 140 km.
Soňa dúfa, že v septembri 2020 bude plávať v spomínanej štafete na La Manche. Keďže medzi plavkyňami sú zvučné mená (napríklad Zuzka Jusková, ktorá ako prvá Slovenka preplávala La Manche) a rýchle plavkyne (4 až 5 km za hodinu), ona so svojimi 3 km má čo robiť, aby nebola za najhoršiu. Zvlášť pri jej problémoch so svalmi.
Ale vravela si, že sa nepoddá a tak trénuje trikrát týždenne. Svaly bolia, pľúca dychčia, ale Soňa pláva. Tentokrát s mierou.. Nič nepreháňa, poslúcah svoje telo a keď nevládze, dá mu čas na oddych.
Ako to dopadne, dopíšeme koncom septembra 2020 🙂 Držíme palce.
