Často sa ma pýtajú, v ktorej krajine sa mi najviac páčilo. Na túto otázku je ťažká odpoveď, keďže pri výber zohrávajú vždy svoju úlohu emócie, čo ste na dovolenke prežili.
Kamarátke sa napríklad páči Grécko, pretože tam bola so svojim najmilším priateľom a má na túto krajinu krásne spomienky. Mne sa napríklad Grécko až tak nepáčilo, lebo krajina je skôr vysušená ako zelená, a navyše som sa tam takmer utopila pri záchrane dvoch topiacich sa detí. Takže nie, Grécko nie je moja vyvolená krajina.
U mňa je v rebríčku Top 1 Nórsko. Autom sa tam dostanete za jeden deň jazdy, v noci sa plavíte na trajekte a ráno sa zobudíte v Nórsku. Odkedy som bola prvýkrát v Nórsku, snažím sa tam cestovať každý rok aspoň raz. Krajina má nádherné zelené hory, topiace sa v hmle, hučiace vodopády, množstvo možností na turistiku, učaroval mi aj rybolov. A vždy, vždy sa mi tu nádherne spí. Kombinácia akurátneho počasia (chodievame v lete a býva tam vždy cca 24 stupňov a slnečno, dážď chytíme možno raz alebo dvakrát), a slaného vzduchu ma bezpečne uspí do desať minúť. Doma mám problémy zaspať aj vo vlastnej posteli 🙂
Učarovali mi aj ich malí trolovia, machom pokryté lesy plné húb, fotogenické jazerá, bielomodré ľadovce, červené domčeky. V Nórsku sa je vždy na čo pozerať a tak mi nevadí cestovať autom deň, noc, deň, noc a ešte kúsok dňa, kým sa dostanem do cieľa. Ak tam pôjdete v máji alebo júni, máte možnosť užiť si tiež biele noci – slnko sa okolo druhej ráno dotkne mora a hneď zase vstáva. Pri rybačke sme aj kvôli tomu často stratili pojem o čase a netušili, či je deň alebo noc.. Nórsko proste musíte vidieť.
Top 2 je u mňa prekvapivo Hawaj, konkrétne ostrov Maui. Bála som sa, že bude „americký“ – široké diaľnice, samé autá, preplnené obchody. Našťastie to tak nebolo. Bolo síce vidieť, že sa o ostrov obyvatelia starajú, všetko bolo upravené, cesty v mestách boli lemované palmami, kvetmi, avšak mohli ste nájsť aj džungľu, kde nikto nebol (áno, raz som sa trošku stratila), kráter sopky, na dno ktorého môžete zostúpiť, ale aj polorozpadnutú cestu na východnej časti ostrova, kde som našla mužíka v kokosovom domčeku, a vychutnala si nádherný západ slnka.
Keďže mám rada prírodu, vybrala som si Maui radšej ako hlavný ostrov so známou plážou Waikiki, pretože ten bol už na mňa moc plný mrakodrapov a turistov. A oplatilo sa. Ostrov bol Maui už 21-krát po sebe vyhlásený za najlepší a najkrajší ostrov sveta. Maui ma uchvátilo svojou zelenou džungľou, nádhernými plážmi (myslím, že ich je okolo 100), pričom ste mohli nájsť čiernu pláž, červenú, bielu, zlatú… V každom kúte ostrova bolo niečo iné a niečo zaujímavé.
Na Maui sa mi splnil sen plávať s karetami veľkými – myslela som si, že to bude ako v Chorvátsku s delfínmi, o ktorých sa hovorí ale nikdy ich nevidíte. Ale nie, skoro pri každom ponore som stretla korytnačku, ku ktorej som mohla doplávať tak na 30 cm. Potom už len švihla plutvou a raz dva sa vzdialila z dosahu. Videla som neustále vyskakovať veľryby, dvakrát dokonca za surferom – keby som stihla ten okamih odfotiť, bola by to nádherná fotka! Raz sme si zaplatili výlet na pozorovanie veľrýb.. Myslela som, že ich uvidíme len z diaľka. Ale mali sme obrovské šťastie!! Jedna veľryba prišla až ku nám, vynorila vedľa nás tú svoju obrovskú hlavu, a trikrát pomaly podoplávala loď, aby sme si ju mohli poriadne poobzerať a pofotiť. Keby mi to dovolili, skočila by som hneď ku nej do vody!
Top 3: Zanzibar
Páčia sa mi destinácie, v ktorých ešte nevládne konzum, miliardy áut a ľudia žijú v spojení s prírodou. Z tohto dôvodu sa mi veľmi páči Afrika (Keňa, Tanzánia, Senegal, všetky sú krásne), hoci v mestách musíte privrieť oči nad chudobou a nevšímať si kravy pasúce sa na kopách odpadkov v zhruba trojmetrovej výške, alebo horiace pneumatiky na uliciach, v ktorých pália odpadky.
Zanzibar je ešte trochu divoký, lebo len teraz ho začínajú objavovať turisti vo väčšom merítku. Našli sme tam nádherné pláže, skákali do búrlivého oceánu vedľa divých delfínov (áno, nikto nechcel do nich skočiť, ale ja som to nevydržala a potom sa pridali aj ostatní a bol to krásny zážitok)! Páčilo sa mi, ako na ostrove vydávajú benzín: Prídete ku pumpe, kývnete hlavou: tak ako? A odpoveď väčšinou znie nie. A tak idete k ďalšej pumpe, kde zase kývnete hlavou, a reku, že nie.. A raz možno na pumpu s benzínom natrafíte, a možno aj nie.. Domorodcom, ktorí nás viezli na výlet za delfínmi, sa to nepodarilo a tak sme šli na pol nádrže a auto nám zdochlo kdesi v polke ostrova. Domorodec to vyriešil promptne – napchal nás do autobusu k domorodcom, a sám sa stratil s bandaskou na benzín kdesi v džungli. Kým sme sa s výletu vrátili, už stál na pláži pri aute s plnou nádržou benzínu, ktorý kdesi v džungli od kohosi kúpil.
Len si dávajte pozor, pretože ak zaplatíte domorodcom zálohu za výlet, kým na vás budú čakať, môžu sa opiť a domov vás budú viezť vo veľmi veselej nálade! 🙂 Takže radšej im zaplaťte až po návrate..
A ktorá krajina ma sklamala? Trošku Bali. Bolo naozaj krásne, príroda divoká.. Ale všade už sú len samé autá, motorky, kus nedodknutej džungle musíte doslova hľadať.. a odpadky, ach tie odpadky.. plné pláže (niektoré hotely ich odpratávajú, náš to nerobil, takže sme sa kúpali v sáčkoch), plné rieky.. Tie mi trochu pokazili dojem z ostrova.
Zážitkov z ciest mám veru veľmi veľa a preto ich postupne budem predstavovať na tomto blogu.
