Trasa: Banská Štiavnica – sedlo Červená studňa – Paradajs – Roziarky – Tanád a späť (geologický náučný chodník)
Dĺžka trasy: Sporttracker nám odmeral 8 km
Sedlo Červená studňa a parkovisko
Výstup sme začali pri sedle Červená studňa. Z námestia Svätej trojice je to len asi 1 km, od posledných domov kamenistou strmou cestou do kopca. Ak chcete ísť k sedlu autom, musíte ísť cez mesto, je to asi cca 3 – 4 km, závisí to od toho, kde ste v Štiavnici ubytovaní. Dá sa tam zaparkovať, aj keď v exponovaných časoch je parkovisko asi plné.
Prvý rázcestník
Na smerovníku je uvedené, že Paradajs je 40 minút cesty a Tanád ďalších 20 minút. Po prejdení cesty musím skonštatovať, že to nie je celkom tak pravda, nám to vychádzalo skôr naopak. Na Paradajs sme síce prišli za 40 minút, ale veeeľmi pomalým krokom, avšak Tanád sa nedal stihnúť za 20 minút, nech sme sa ako hnali.
Nuž ale postupne. Od sedla Červená studňa prechádzame veľkou lúkou, stúpanie je veľmi mierne, ani ho necítiť.
Prvá mierna lúčka
Cestou míňame dve náučné tabule a kopy kameňov, ktoré vyzerajú ako veľké termitiská – vzorky hornín, ktoré tu môžete nájsť, naukladané na seba do tvaru kužeľov.
Kôpky kamenia
Pri najbližšom rázcestníku sa cesta rozdvojuje, doľava môžete ísť na výhľad na Paradajs, doprava pokračujete ďalej na Tanád. Odbočujeme teda na Paradajs, pretože si chceme pozrieť výhľad. Po 10 minútach prídeme ku krížu na miesto, kde je vidieť výhľad na Banskú Štiavnicu a okolité hory.
Vrchol kopca Paradajs
Ďaleko v diaľke vidieť strmé štíty hôr – horizontom sa tiahne zasnežený hrebeň Nízkych Tatier. Urobili sme si pár fotografií- toto miesto môže byť magické najmä počas inverzie. Na jar počas pekného slnečného počasia je túra nenáročná a výhľady pekné, ale ničím extra výnimočné. Hory ešte nie sú zelené a výhľad je akoby v opare. Vidieť aj Kalváriu.
Kalvária Banská Štiavnica
V diaľke vidieť Tatry
Vraciame sa späť na hlavný chodník smerom na Tanád (môžete pokračovať ale aj od kríža na Paradajsi bočným malým chodníkom, nemusíte sa vracať – je to v podstate jedno, je to takmer rovnako ďaleko). Cesta vedie ďalšou lúčkou, po nej mieeeerne stúpanie a sme na ďalšej veľkej lúčke s voľne „pohádzanými“ kusmi kameňov. Je toto už Tanád? Nevedeli sme to zistiť, nakoľko na lúke nebolo žiadne označenie, kde sme, ani žiaden smerovník na Tanád, ak je niekde ďalej. Išli sme teda podľa google mapy, ktorá nám vravela, že Tanád je ešte ďalej.
Rosniarky
Podľa náučnej tabule sme napokon zistili, že sme na Rosniarkach. Bol tu vytvorený malý kamenný kruh. Mal by slúžiť na dočerpanie vitálnej energie a blahodarne pôsobí na zdravotné problémy. V každom prípade vyzeral zaujímavo, akýsi malý Stonehenge. Aj odtiaľto bol krásny výhľad na Banskú Štiavnicu a kalváriu.
Jediná cesta ďalej viedla smerom dole do doliny, napravo od nás sme videli úzku lesnú cestu na vrchol akéhosi kopca- to by mal byť Tanád, usúdila som. Keď sme cestou do doliny išli ďalej, našli sme miesto na opekanie a pri ňom bol konečne uvedený smerovník na Tanád, smer sme uhádli správne.
Cesta viedla cez lesík a potom hore kopcom
Ešte asi 25 minút do kopca a sme v cieli cesty. Výhľad máme tentoraz na opačnú stranu, ako pri vrchu Paradajs. Pokocháme sa výhľadom na hory a jazerá a vraciame sa cestou späť. Vrch Tanád má podľa mapy rovnakú nadmorskú výšku s Paradajsom a to 939 m.n.m. Z vrcholu Tanád sa dá pokračovať ďalej po Štiavnických vrchoch, môžete tiež zísť do Banskej Štiavnice, lyžiarskeho strediska Salamander a na ďalšie rôzne miesta.
Tanád a výhľad z neho
Túra bola nenáročná, pomalým tempom nám trvala tam aj späť asi dve hodiny, dá sa vyjsť aj s deťmi.