My sme sa na túru na Kľak vybrali koncom septembra, počasie bolo vetristé a aj dosť studené (cca 13 stupňov, na vrchole aj menej). Vybrali sme si výstup z Fačkovského sedla, ktorý je údajne najľahší a je tu dosť veľké parkovisko, zatiaľ bezplatné.
Rovno z parkoviska (oproti na svahu je koliba – salaš, mini ZOO a vleky) uvidíte smerom ku svahu drevený rázcestník, na ktorom je napísané, ktorou cestou sa vydať na vrchol. Z parkoviska už pomedzi stromy vidieť aj vrch Kľak. Je ho vidideť už zďaleka, pretože je vidieť jeho vrcholovú plošinu tvorenú obrovskou skalnou kryhou.
Cesta chvíľu vedie po štrkovej ceste, potom z nej pri ďalšom rázcestníku odbočíte doľava smerom k lesíku, začína stúpanie. Ďalej už idete po lesnej cestičke, na ktorej sa sem-tam môžete potknúť na kameni či koreňoch stromov. Vrch sa zdá na pohľad veľmi ďaleko a cesta k nemu obchádzkou (idete k nemu akoby zľava a nie priamo), ale výstup by vám nemal trvať viac ako dve hodiny pomalším tempom.
Ja som bola mesiac po vážnej chorobe, takže sme šli naozaj pomaly. Prvé stúpanie je veľkými serpentínami, takže idete síce stále hore, ale stúpate pomaly. My sme šli krátko po daždi, takže chodník sa šmýkal a niektoré úseky boli naozaj na spadnutie, ale podarilo sa nám do toho blata nepadnúť 🙂
Ide sa po žltej značke. Do hodiny by ste mali vyjsť na Reváňské sedlo. Aj odtiaľ už je krásny výhľad, vyjdete na lúku, z ktorej bude panoramatický výhľad na všetky strany.
Z lúčky potom zídete miernym briežkom dole a opäť širokou cestou začína mierne stúpanie cez les, takže nečakajte nejaké výhľady. Tie začnú až 10 minút pred koncom túry. Široká lesná cesta sa skončí a potom sa budete chvíľu kľukatiť po užšej lesnej ceste pomedzi stromy, kamene a korene stromov, až sa dostanete k zrúcanine starej kamennej chaty, ktorá tu kedysi bola. Odtiaľ je to na vrchol Kľak už len 10 minút.
Nám na vrchole dosť fúkalo, takže sme sa tam dlho nezdržali. Výhľad však bol nádherný a podarili sa mi krásne fotografie. Kľak je známy svojim kultovým výhľadom, najmä svojimi 360 stupňovými výhľadmi a je skvelou voľbou na príjemný poldňový výlet.
Dole sme šli kvôli blatu veľmi pomaly, celú cestu sme stihli do štyroch hodín. Stretli sme aj veľa rodín s deťmi, takže nie je problém výstup aj pre ne.
Niektorí zdatní športovci nás obiehali behom hore aj dole, a nebolo ich málo. Zrejme sa na Kľaku dobre trénuje na vytrvalostné behy s prevýšením. Veľa ľudí tiež išlo so svojimi psíkmi, takže sa neľakajte, ak nejakého stretnete.
Náš tip: Ak sa vydáte na cestu nahor okolo obeda ako my, pôjdete takmer osamelí. No a ak pôjdete na jeseň, krásne farebné fotky máte zaručené 🙂
Tip 2: Turisti-extrémisti si môžu vyskúšať hrebeňovku Lúčanskej Fatry, po červenej značke naprieč pohorím tejto časti Malej Fatry. Kľak je súčasťou tejto trasy.