Zrúcanina Oponického hradu sa nachádza na západnom výbežku pohoria Tribeč nad obcou Oponice. Hrad bol postavený v 13. storočí a slúžil ako strážny hrad na ochranu Nitry a nitrianskeho kniežacieho hradu pred nájazdmi Tatárov a Turkov. Nachádza sa vo výške 333 m.n.m
Túra na hrad sa začína pri družstve, hneď za Oponickým kaštieľom Chateau Appony, ktorý dnes slúži ako hotel. Za ním síce ešte vedie cesta, ale je na nej rampa so zákazom vjazdu. Niektorí toto nariadenie nerešpektujú, avšak autom prídete rovno k príbytku k správcu, ktorý vraj rád udeľuje pokuty (vieme len z rozprávania domácich, šli sme peši).
Začiatok túry hneď za koncom družstva
Ide sa po zelene značenom turistickom chodníku. Cesta na hrad je dlhá 3 kilometre (spolu je to tam aj späť 6 kilometrov, čo vyzerá ako dlhá túra, ale nie je náročná a chodník je naozaj široký). Prvý kilometer je cesta asfaltovo-štrková, potom ďalší kilometer široká poľná cesta, posledných 500 metrov až kilometrík je mierne stúpanie do kopca. Cesta je široká a pohodlná.
Cesta je široká a pohodlná
Videli sme dokonca rodiny s deťmi aj s kočíkmi, takže pri troche námahy sa dá aj to. Na vrchole hradu je lúčka, pri ktorej je ohnisko, niektorí ľudia si tam grilovali slaninku a klobásku (ak si prinesiete, môžete aj vy).
Na jednom mieste sa cesta rozdvojuje, na hrad sa dá ísť cestou naľavo (kúsok idete cez akési malinčie), ale i cestou napravo a neskôr z nej odbočiť hore brehom do kopca smerom k hradu. Trochu si vyšlapať a ste tam. Nám to trvalo tam aj späť dve hodiny a to sme sa ešte 20 minút motali na hrade kvôli fotografiám.
Hrad bol naozaj veľmi pekný, rozľahlý a zaujímavý, preliezli sme ho skrz-naskrz, fotky sa dali robiť sprava, zľava, v okne, na múroch. Rušivým elementom boli miešačky uprostred hradu, hasené vápno a stavebný neporiadok – je to však cena za to, že sa hrad v súčasnosti rekonštruuje.
Vstup do hradu je po drevenom moste, ktorý mu dodáva dobrú atmosféru. Veľmi sa mi páčil, dokonca by som aj povedala, že je to jedna z najkrajších zrúcanín, aké som videla. Terén bol trochu šmykľavý (suchá hlina, na ktorej sa ľahko pošmyknete, a na mokrých miestach mazľavá – nejde z gatí dole, overené!), pozor na deti, ktoré sa tam dosť šmýkali.
Drevený mostík pred hradom
Z hradu je pekný výhľad na okolie.
Z histórie hradu: Hrad bol veľmi dobre opevnený a Turkom sa ho nikdy nepodarilo dobyť. Jeho mohutná veža Tereš počas tureckých vojen slúžila ako „trezor“ – svoje cennosti si sem ukladali zemania zo širokého okolia. Osud hradu spečatil v prvej polovici 18. storočia sám cisár, ktorý ho dal – podobne ako mnoho iných slovenských hradov – po skončení uhorských stavovských povstaní vážne poškodiť, aby sa nemohol stať útočiskom odbojnej šľachty.
Veď hovorím, že sme ho preliezli krížom krážom
Informácie pre návštevníkov
Otváracie hodiny hrad nemá: je voľne prístupný verejnosti.
Vstupné: Vstupné sa neplatí. Na hrade nie je sprievodca