Let nám trval hodinku a pol, počas nej nemáte na palube zadarmo žiadne občerstvenie, ale môžete si ho kúpiť za poplatok (káva približne 4 eurá, sendvič 5 eur).
Pozor na batožinu!
Doporučujeme dávať si pozor na príručnú batožinu a neprekročiť jej váhu, ale ani rozmery kufra! Raz pri odlete z Budapešti sa nám pri Wizz air stalo, že náš kufrík mal o 1 cm väčšiu veľkosť, ako odporúčajú, pričom váhu sme neprekročili, dokonca sme ju mali o tri kilo ľahšiu. Avšak tento 1 cm nás stál 50 eur doplatok za batožinu tam a 50 eur späť, čo bolo viac ako samotná letenka!!
Batožina vo Wizz air musí byť menšia ako štandardný príručný kufor. Najlepšie je si zobrať batoh, pretože ten môžete doslova „napchať“ do skúšobnej matrice, pričom s pevným kufrom sa vám to nemusí podariť. Videli sme pani, ktorá mala kufrík naozaj hrozne maličký a ľahunký, avšak na šírku bol o niečo širší, ako povoľovali. Aj ona musela zaplatiť 50 eur navyše. Toto sa nám však stalo v Budapešti, vo Viedni (zatiaľ) príručnú batožinu nekontrolovali.
Prenájom auta
Po pohodlnom lete pristanete na letisku na okraji mesta Bari. Odtiaľ môžete ísť autobusom do mesta, alebo si priamo na letisku zobrať auto. My sme si auto prenajali ešte z domu, nakoľko je to lacnejšie. Pri prenájme však už musíte v požičovni priamo na mieste si odstáť radu (u nás to bolo asi 40 minút) a musíte mať kreditnú kartu (s vystúpenými písmenami), inak vám auto nepožičajú. Medzinárodný vodičský preukaz nevyžadovali. Benzín bol o niečo drahší ako u nás, ale našťastie auto nežralo veľa.
Mesto Bari
Samotné mesto Bari sa ma nejako nezaujalo. Pekný záliv s lodičkami, starodávne centrum, a to bolo asi tak všetko. Mestská pláž bola neútulná, bez paliem, stromov, a navyše aj trochu zariasená. Hoci bol začiatok júna a ešte nezačala turistická sezóna, ulice boli beznádejne prepchaté autami. Večer sme hľadali na ulici voľné parkovacie miesto aj 45 minút, a aj tak sme ho nenašli. Naše ubytovanie totiž síce ponúkalo parkovanie v cene, ale to sme netušili, že myslia na ulici, kde je síce v noci zadarmo, ale cez deň sa platí 1 eur na hodinu. Čiže žiaden parking v cene veru nebol. Nechali sme auto kdesi na chodníku, našťastie sme neplatili žiadnu pokutu.
Bari má až 328-tisíc obyvateľov, a všetko, čo by sa tu dalo vidieť, nájdete v historickom centre – za podmienky, že nájdete voľné parkovacie miesto. Keďže sme prišli do mesta krátko poobede, kým sme sa ubytovali a vyrazili do ulíc bolo päť hodín večer, a zúfalo sme sa chceli najesť. Takmer všetky obchody však boli pozatvárané v rámci siesty, a obyvatelia nechápali, ako teraz môžeme chcieť jesť? Teraz? O piatej poobede?!
„Najskôr o siedmej, ôsmej večer, sa budú otvárať reštaurácie,“ prezradil nám ochotný domáci, ktorý na nás kričal z okna svojho bytu, či nám môže s niečím poradiť. A tak sme trpezlivo hladní čakali do ôsmej večer, kým sa reštaurácie otvorili, a potom ešte hodinku, kým bolo jedlo hotové. Dalo sa, hoci sme tam boli jediní hostia. Zjavne bolo ešte veľmi skoro. A hoci mali registračnú pokladnicu, priniesli nám kúsok odtrhnutého papiera, na ktorom bolo rukou napísané 60 eur. Kto nevidel, neuverí.
Centrum je malé, takže uvidíte všetko, čo by vás mohlo zaujímať: kostoly zastrčené domami, balkóny prehýbajúce sa pod ťarchou vypratej bielizne, ktorú pred dažďom chránili domáci igelitmi, turistov, obchody so suvenírmi. Priamo na pláži neboli bufety ani reštaurácie, na hlavnej ceste však môžete nájsť bufetové autobusy, kde vám pripravia rýchle jedlá.
Okolie Bari je podstatne zaujímavejšie. Naša prvá zastávka viedla na známu pláž v meste Polignano, vzdialenú od Bari asi 35 minút cesty autom.
Polignano a Mare – legendárny Neapolis na skalnatých útesoch
Hlavným lákadlom mestečka Polignano a Mare sú skalnaté útesy a na nich akoby natlačené biele kamenné domčeky, ktoré akoby sa šli zrútiť do mora. Práve útesy vytvárajú panorámy typické práve pre toto mestečko, ktoré inde v regióne nenájdete (Polignano aj na titulnej fotke). Prvý pohľad na útesy nás doslova očaril, navyše v nich práve pripravovali súťaž v skokoch do vody – výška to veru bola poriadna. Keďže more ešte bolo horúce, na okrúhliakovej pláži nebolo ešte veľa ľudí a voda bola nádherne čistá. Vygooglite si však fotografie z letných mesiacov, a už budete vedieť, prečo je sem lepšie prísť v júni alebo v septembri 🙂
Možno vás zaujme aj reštaurácia Grotta Palazzese, v ktorej môžete stolovať priamo v jaskyni nad morom, vyhĺbenej morským príbojom v skalistom útese. Najmä v noci vyzerá veľmi romanticky.
Grotticcela di Sella, prírodný kamenný oblúk nad vodou
Pár kilometrov za mestom sa môžete pokochať v peknej prírodnej scenérii – kamenný oblúk nad útesmi vo výške asi 3 až 5 metrov nad vodou. Na fotkách vyzerá úchvatne, miesto však nie je nijako označené ani k nemu nevedie nejaká špeciálna cesta. Nie je zrejme vedené ako nejaká pamiatka či turistické miesto. Zastavili sme na benzínovej pumpe, ktorá bola podľa Google najbližšie k danému miestu. Domáci nám ukázali rukou, že máme prejsť cez pole a tam už kamenný oblúk uvidíme. Mysleli sme, že most bude trčať nad vodu, ale opak je pravdou – do poslednej chvíle ho nevidíte. Fotogenický je len z jednej strany – sprava. Keď prejdete poľom a dostanete sa k mostu, choďte asi 200 metrov doprava, a už uvidíte ležať turistov a domácich (poniektorých aj nudistov), a môžete si Groticcela Sella vyfotiť. Ja som vliezla aj do mora a okúpala sa priamo pod ním. Prúdy tam neboli.
Matera, 9-tisíc rokov staré podzemné mesto
Matera je ďalším zo skvostov južného Talianska, toto mesto je jedným zo skvostov celej oblasti a ďalšou z položiek zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Takmer všetci turisti, ktorí prídu do Bari, Materu navštívia. Prejdete celým mestom, idúc podľa značenia Sassi di Matera, alebo len Sassi. Domčeky a všetko vyzerá tak ako v iných talianskych mestách a vy sa pýtate, kde je tá zvláštnosť. A až keď sa pred vami vynorí celé starobylé kamenné mesto akoby z iného sveta, pochopíte. Toto miesto pôsobí veľmi mysticky a možno i trošku apokalypticky. Napriek tomu, že zhora to vyzerá, že Sassi je vymreté a nikto v ňom už nebýva, opak je pravdou. Spustili sme sa uličkami tohto starobylého miesta, a dole fungovali reštaurácie a niektoré domy boli aj obývané, mnohé však aj pustli. V strede sa nachádzajú veľké kamenné schody, na ktorých som sa vyfotila. V meste sme chytili západ slnka a bolo to naozaj veľmi romantické a toto miesto určite stojí za to vidieť!
Alberobello, mestečko s domami v tvare starých včelích úľov
Alberobello bolo našou poslednou zastávkou v okolí Bari. Ak by som mala prirovnať domčeky v Alberobello k nejakému tvaru, boli by to iste staré včelie úle 🙂 Majú kužeľovitý tvar, sú postavené z kameňa a volajú ich trulli. Aj Alberobello je pamiatkou Unesco, a hoci sa domčeky trulli nevyskytujú, v tomto meste ich je najviac a v najväčšej koncentrácii. Už začiatkom júna bolo mestečko plné ľudí a tak sa dalo tušiť, aké návaly tam budú počas hlavnej turistickej sezóny. Teraz však bolo možné urobiť si ešte fotografie, na ktorých nikto nebol. V niektorých domčekoch sa býva, niektoré sú zatvorené, ďalšie sú nezariadené a môžete sa ísť do nich pozrieť. V niektorých vás domáci doslova volajú dnu, nalejú vám za pohárik, hrdo ukážu svoj príbytok a budú radi, ak im na oplátku necháte 5 či 10 eur. Príspevok je dobrovoľný.
Pláže v okolí Bari
V okolí Bari je more, a tak sme sa, samozrejme, chceli aj vykúpať. V okolí mesta do 30 km boli miesta, kde sa dalo kúpať bez poplatku, zvyčajne však dosť kamenisté a bez tieňa. Ak ste chvíľu hľadali a išli popri vode, dali sa nájsť aj krajšie pláže s trochou stromov. Väčšina pláži však bola mierne zariasená.
Mestské pláže sú za poplatok (cca 5 eur osoba), býva v nich bar, reštaurácia, lehátka, ale tiež neboli nejako zvlášť útulné (bez stromov). Najkrajšou plážou bolo jednoznačne Polignano a Mare (titulná fotografia), kde však môže byť v sezóne veľa ľudí.