Lanovka spája Bratislavskú Kolibu (vysielač Kamzík) a Železnú studienku. Dá sa k nej dostať z oboch smerov, avšak zo strany Koliby je to bližšie, hoci ťažšie nájditeľné:-)
Cesta na lanovku z Koliby:
Po novom je na Kolibe zákaz parkovania pri bufetoch, takže musíte parkovať o niečo nižšie, ale nie je to taká katastrofa. K lanovke sa dostanete buď autom, alebo z konečnej trolejbusu 213 príjemnou asi 45 minútovou prechádzkou. Jazda lanovkou má vysokohorskú atmosféru s krásnym výhľadom.
Lúka na Kolibe. Na ľavej strane cesty vojdete do lesíka a pôjdete po cestičke smerom k lanovke.
Ak idete autom, potom:
- buď z parkoviska cca 100 metrov pod bufetmi odbočíte po asfaltovej ceste vľavo a pôjdete smerom hore
- alebo vyjdete rovno po hlavnej hore kopcom k bufetom, napravo budete mať bufet Bobo (hneď pri ňom je bobová dráha), a naľavo je ďalší bufet. Za ním asi dva tri metre smerom po asfaltovej ceste uvidíte nenápadný chodníček v lesa. Označenie, že sa po ňom ide smerom k lanovke som nevidela, ale možno tam je. Po ňom sa dostanete až k lanovej dráhe.
- môžete tiež ísť po asfaltke od bufetov ďalej, po nejakých 100 metroch uvidíte chodníček do lesa vľavo a nad hlavou možno uvidíte aj lanovku – po ňom sa k nej tiež dostanete
Cesta na lanovku zo Železnej studničky:
Auto necháte na dolnom parkovisku a buď pôjdete peši, alebo prejdete 1,5 km popri jazierkach a ceste až k lanovke (pomalou chôdzou to máte do 15- 20 minút). Z tejto strany je nástup na lanovku trochu strašidelný, lebo hneď vedľa je schátraná budova reštaurácie Snežienka, ktorá už roky nefunguje. Ostal z nej len skelet, polorozpadnutá strecha, rozbité okná..
Jazda lanovkou trvá 15 minút, ide pomaličky rýchlosťou, nemusíte sa báť. Dĺžka lanovky je necelý 1 km, takže si to užijete, na niektorých miestach je nižšie nad zemou, na niektorých vysoko.
Keďže sedadlá sú už trochu staršie, bezpečnostné uchytenie nie je ktovieako bezpečné. Len zaklapnete západku, avšak zábradlie je ďaleko od vás a dá sa ľahko odistiť, takže s deťmi radšej trochu opatrne.
Jedna z recenzií na internete to zachytáva takto: „Uz pristup k lanovke je problemovy, lebo sice stanicu lanovky vidite od cesty, ale pristupovy chodnik/cesta nie je nijako oznacena. Ked sa nejako dostanete k lanovke, najprv neviete, ci ste v socialistickom technickom skanzene, alebo na opustenej raketovej zakladni sovietskych vojsk (zrejme šiel zo strany Železnej studničky :-). Samotna lanovka je kapitola sama osebe. Sedacky minimalne 30 rocne, s obmedzenou nosnostou, uplne nebezpecnym istenim (zamkom akoze zabrany proti vypadnutiu), male dieta musite mat na kolenach.“
Ja som už veľká, takže stres z bezpečného uchytenia som nemala, ale pravda je, že s deťmi by som sa možno trochu bála. Cesta bola plynulá, personál veľmi ochotný, vyšlo nám aj počasie a výhľady boli krásne. Akoby ste neboli ani v Bratislave.
Keďže povedľa lanovky vedie cyklistický chodník pre horské bicykle (taký že sa spustíte dole kopcom a idete dole svahom parádnou rýchlosťou pomedzi stromy), často je vidieť chalanov, ako prenášajú na lanovke aj svoje bicykle. Vyvezú sa hore, potom spustia tak dokola.
Trasa lanovky:
Prevádzka:
štvrtok – nedeľa: 10:00 – 18:00 h
Prevádzkovateľ si vyhradzuje právo uzatvoriť LD pri poruchách, nadmernej rýchlosti vetra, výpadku elektrickej energie a Vpod. V týchto prípadoch vzniká nárok na vrátenie cestovného.