Grófka dievčatá týrala horiacimi sviečkami, rozpáleným železom, pichala ihlicami, polievala studenou vodou na mraze. Nie vždy ich zabila. Podľa dochovaných historických prameňov ale nie je známe, že by sa kúpala v krvi slúžok, alebo mala niečo také ako železnú pannu – to všetko bolo dofarbené filmom pre zvýšenie napätia.
História hradu
Je však pravdou, že v rokoch 1585 až 1610 zmizlo a pravdepodobne bolo zavraždených veľa dievčat z okolitých obcí. Čísla sa z rôznych zdrojov rozchádzajú od 20 až po 2000 obetí. Obyvatelia Čachtickú pani tak nenávideli, že ona a jej pomáhači mohli do dedín chodiť iba s ozbrojeným sprievodom. Predpokladá sa, že na hrade mohla robiť čiernu mágiu, alebo proste len trpela duševnou poruchou. Mŕtvoly pochovávali rôzne – na cintoríne, v poli, v obilných jamách, často i nedbanlivo. Lebka ženy sa dokonca pod hradom našla i nedávno.
Podľa Wikipedie sa sťažnosti na Alžbetu Bátoriovú sa množili, až ju 29. decembra 1610 palatín Juraj Thurzo pristihol priamo pri čine, keď neohlásene prišiel do Čachtíc. Bátoriová a jej štyria pomocníci boli obvinení z mučenia a zabitia veľkého množstva mladých žien. Keďže pochádzala z jedného z najvplyvnejších a najbohatších šľachtických rodov doby, nemohla byť popravené, preto bola v roku 1610 bola daná do samoväzby na Čahtickom hrade, kde ostala až do svojej smrti o štyri roky neskôr.
Smrti popravením však neunikli jej pomocníci: Ficko bol krátko po vypočutí sťatý a jeho telo spálené na hranici, Sentešovej a Jóovej boli vytrhané prsty na rukách a následne boli upálené na hranici. Štvrtá obžalovaná Katarína Benická bola odsúdená na doživotné väzenie, pretože k účasti na krvavých orgiách bola prinútená Alžbetou Bátoriovou.
Bátoriová bola možno najznámejším, avšak nebola jediným majiteľom hradu. Jeho staviteľom bol Kazimír z rodu Huntpazmán. V histórii hradu sú zaznamenaní viacerí významní majitelia ako napríklad Matúš Čák Trenčiansky, Ctibor zo Ctiboríc, či rodina Nádašdyovcov, ku ktorým patrí aj smutne preslávená Alžbeta Bátoriová.