Adrenalínová hojdačka Žilina, najkratšia cesta

Adrenalínová hojdačka na vrchu Skalka pri Žiline nie je oficiálnou atrakciou. Vlastne si ju zavesilo pár nadšencov z dediny, avšak vzbudila taký rozruch, že k nej začali prúdiť davy turistov. Tí tam robili takú neplechu (hlavne neodnášali smeti, zle parkovali), že sa dokonca uvažovalo, že ju zavrú. Našťastie, zatiaľ (rok 2018), funguje.

Nuž, a čo je na nej adrenalínové? Že sa rozhojdáte na tenkom oceľovom lanku, sediac na drevenej palici, a rozhojdáte sa až letíte vysoko nad strmý svah, údajne až do výšky 30 metrov  – a ako bonus s výhľadom na Lietavský hrad a panorámu okolia.

Vrch Skalka je oproti Lietavskému hradu, takže budete mať pekný výhľad

 

Hojdačka je obľúbená najmä medzi mladými, ktorí neváhajú vyjsť približne hodinovú túru hore kopcom, aby si dopriali tento úžasný zážitok.

O hojdačke som čítala približne na jar 2018 a veľmi som túžila si ju vyskúšať. Medzitým som  však čítala pár článkov o tom, že ju zatvoria pre turistov, pretože to nie je oficiálna turistická atrakcia. Návaly turistov spôsobovali v malej obci Lietavská Svinná problémy s parkovaním, smeti po zemi zase špinili les. Našťastie atrakciu ponechali otvorenú a aj turisti sa trochu „umravnili“.

V lete 2018 sme išli okolo, ale nemali sme čas sa zastaviť a vyšliapať kopec. A tak som sa napokon k hojdačke dostala až koncom októbra. Počasie vyšlo pekné, bolo okolo 18 stupňov a slnečno. Jediný problém bol, že v noci pršalo a tak bola cesta dosť rozmočená a šmykľavá.

Vyštartovali sme o desiatej ráno zo stredu obce Lietavská Svinná (dá sa ísť aj od Rajeckých Teplíc, ale túra trvá až dve hodiny). Zaparkovali sme pri malých potravinách Coop jednota a odtiaľ sa začína výstup po zelenej značke smer Skalka, alebo ak si trúfnete ešte ďalej, Rajecké Teplice. Hojdačka je na vrchu Skalka (trasa Skalky, Prameň).

Zelená značka vás dovedie k hojdačke

Najkratšia cesta: popri vleku

Chceli sme ísť po značke, ale domáci nám poradili kratšiu cestu, vraj rovno hore svahom.

„Ako dlho asi trvá cesta hore?“ pýtam sa domácich.

„Ta za keľo to dáme, moja?“ obrátil sa starší pán na svoju ženu. „A ta dvadsať tricať minút a ste hore, vác ne.“

Nuž, hovoríme si, skúsime si poradiť od domácich, a dáme kratšiu trasu. Od Coop jednoty sme sa vydali smerom naľavo (keď ste k nej otočený chrbtom) a pri žltom dome uvidíte malé schodíky smerom k lúke a lyžiarskemu svahu. Potom už sa vlastne celý čas držíte lyžiarskeho vleku a stúpate strmo nahor. Nebol to však dobrý nápad – tým, že v noci pršalo a všetko bolo rozmočené, sa hrozne šmýkalo a museli sme ísť veeeľmi pomaly a aj to sme každý chvíľu takmer spadli a boli sme celí zablatení. Cesta bola navyše naozaj veľmi strmá, takže sme sa museli zastavovať aj kvôli dychu.

Výstup nám napokon trval 45 minút, kým sme prišli na koniec  vleku a videli cestičku ešte ďalej smerom nahor po ďalšej lúčke. Opäť bola strmá, a bolo to asi ešte 10 minút, kým sme uvideli altánok so živou vodou – hojdačka je hneď za ním smerom doľava. Vôbec ju však nevidieť, lebo je schovaná medzi stromami a veľa ľudí išlo okolo nej a ani o nej nevedelo.

Krížikom je označené miesto, kde približne je hojdačka

My sme však išli priamo ku nej a po vydýchaní sme sa rozhodli hneď ju vyskúšať. Opäť však bolo problémom blato.. Pod hojdačkou sa nedalo postaviť, lebo ste sa okamžite šmýkali svahom klzkým od davu ľudí, čo hojdačku skúšajú nadol.. Aj keď som mala nechty zaryté do blata, šmýkala som sa nadol. Napokon sme pomocou techniky štvornožkovania a pevnej palice dokázali prísť k hojdačke a zvesiť si ju. Je na nej upozornenie, že kolíšete na vlastné riziko.

Takto nenápadne je hojdačka uchytená o strom

Problém nastal, keď som si chcela hojdačku dať medzi nohy. Som nízka a tak sa mi nedarilo dostatočne zdvihnúť nohu – ešte som na nej poriadne nesedela, polienko len tak halabala medzi nohami a už som letela vzduchom. Zážitok to bol nečakaný, ale nádherný! Ostávalo mi jediné – držať sa rukami nohami a napokon sa mi podarilo pri hojdaní nižšie nad zemou aj polienko otočiť tak, ako malo byť. Hojdačku som si vyskúšala trikrát a mám s ňou jediný problém – že spomaľuje a nehojdá sa ešte dlhšie a ešte vyššie :-)) Je to zážitok, ktorý stojí naozaj za to. Ak však aj nepôjdete, nevadí  to – veľa ľudí si povedalo, že to neskúsi. Aj keď sme tam boli my, prišli asi štyria turisti a len jeden to skúsil.. takže nič sa nedeje, každý ako sa cíti…

Cesta späť: turistická trasa

Cestou späť sme sa rozhodli ísť po turistickom chodníku, a hoci sa miestami šmýkalo a vyzeralo to, že sa už – už skydneme, bola to určite ľahšia (a pre netrénovaných teda aj rýchlejšia) cesta ako sa dostať k hojdačke alebo z nej (zelená značka, od potravín smer Rajecké Teplice).

Cesta viedla cez les- zelená značka

Cesta viedla nie strmo hore svahom, ale akoby okolo neho, cez pekný lesík a nie tak strmo. Stretli sme aj niekoľkých turistov, väčšina mierila na vrch Skalka (tam je aj hojdačka), ale o hojdačke nemali ani tušenia.

Ak si teda chcete zamakať a vyskúšať svoje sily, choďte nahor rovno popri nefunkčnom lyžiarskom vleku. Ak chcete ísť pomalšie, alebo idete s deťmi, určite použite turistický chodník. Pomalým tempom trvá výstup asi hodiny, šikovnejší ho zvládnu možno aj za polhodinu.

Autor: Mandy

Hojdáte sa s výhľadom na hrad Lietavská Lúčka

 

 

Information

Find More