Uluru, Ayers Rock, Austrália: na vrchol sa už nedostanete

Autom: Na Uluru sa môžete dostať autom, najbližšie je to z Adelaide – 1594 kilometrov, čo je 17 hodín autom (bez prestávky). Keďže my sme pristáli v Sydney, museli by sme ísť ďalších asi 1375 km autom do Adelaide (14 a pol hodiny cesty autom). To sa nám ale neoplatilo, pretože by sme museli ísť ešte ďalší 1594 z Adealiade do Uluru (3000 km) a to isté všetko spať. Preto sme premýšľali aj o ceste ísť autom Sydney – Adealide – Uluru – Alice Springs- Townsvile – Cairns, keďže tam sme plánovali končiť našu cestu po východnom pobreží.

Cesta Austráliou

Urobili by sme vlastne taký okruh stredom Austrálie. To  však znamenalo ísť 2700 km cez púšť (Alice Springs – Townsvile, ktorú veľa cestovateľov edoporučovalo. Cestovať sa dá kvôli klokanom a iným zvieratám „skákajúcim pod autá“ len v horúčavách cez deň, a to do max 16.30 hodiny. Čiže by sme išli púšťou možno aj štyri dni, čo znamenalo veľké zdržanie, veľa benzínu, ako ich strach o pokazenie auta bez možnosti opravy. Preto sme sa rozhodli pre letecký transfer, s dvojdňovým výletom na Uluru.

Vlakom: Na Uluru je možné sa dostať aj vlakom, ten však stojí okolo 500 austrálskych dolárov na osobu, čo je dosť veľa. Navyše, po príchode k Uluru budete pri presunoch odkázaní na drahú kyvadlovú dopravu, prenájom auta alebo stopovanie.

Autobusom: Na Uluru chodí aj autobus, ten však ide niekoľko dní a tiež nebol najlacnejší.  A vyvstáva tu rovnaký problém ako pri presune vlakom: budete pri presunoch odkázaní na drahú kyvadlovú dopravu, prenájom auta alebo stopovanie.  Ak ste už pri Uluru, bola by škoda nepozrieť si aj Kata Tjuta national park, vzdialených cca 80 km od Uluru. Avšak kyvadlový autobus len k tomuto parku vás bude stáť 90 dolárov (v roku 2014!) na osobu! Lepšie je preto ísť na Uluru autom alebo letecky.

Letecky: U nás (najmä preto, že sme chceli ísť pozrieť hlavne východné pobrežie) vyhral variant ísť aj letecky: mnohí na internete doporučovali let do Alice Springs, ktoré je asi 450 km od Uluru. Tento výlet doporučujem, len ak máte na Uluru viac času. Môžete si pozrieť vnútrozemie Austrálie a spoznať život v jeho horúcom srdci.

My sme toľko času nemali a keďže som napokon zistila, že aj priamo pri Ayers Rock je letisko (25 km od skaly), a tak som sa rozhodla letieť tam. Skúšala som varianty zo Sydney do Ayers Rock, potom s Brisbane a z Cairns, kadiaľ sme plánovali ísť na východné pobrežie. Zo Sydney to však bolo najlacnejšie, asi preto, že odtiaľ letí najviac lietadiel na Ayers Rock. My sme kúpili letenky od Virgin Australia, ktoré stali takmer rovnako ako nízkonákladovej Jetstar. V Jetstar však bola povolená batožina len do 7 kg, a keďže ja som potrebovala pre prípad potreby vziať aj stan, zvolila som Virgin Australia, ktorá povoľovala 23 kg na osobu. Nevýhodou bolo, že sa letelo priamo zo Sydney, kde sú neskutočne drahé parkovacie miesta (veľká vyťaženosť letiska), takže sme museli zaplatiť ďalších 80 dolárov za parkovanie auta na dva dni. Navyše, aby sme sa mohli presúvať pri Uluru, museli sme si tam prenajať ďalšie auto, ktoré vyšlo približne 200 austrálskych dolárov na dva dni.

Toto však bol trošku aj náš problém, pretože sme si nezistili ako sa dostať na Uluru skôr, a požičali sme si auto v Sydney, ktoré sme na dobu dovolenky v  Uluru nepotrebovali.

Zatiaľ môžem len zhrnúť, že návšteva Uluru nepatrí k najlacnejším záležitostiam:

Letenky tam a spať pre dve osoby, Sydney – Ayers Rock: 260 dolárov na osobu

Zaparkovanie auta v Sydney na 2 dni:                                 50 dolárov

Prenájom auta v Ayers Rock plus benzín:                         200 dolárov

Hotel v Ayers Rock:                                                           280 dolárov

Celkom spolu za dva dni výletu:                                    1050 austrálskych dolárov

My sme sa rozhodli ušetriť tak, že sme nezaplatili hotel a rozhodli sme sa spať v stane. Napokon, priletíme cez obed, pozrieme Kata Tjuta a západ slnka pri skale. Večer sa presunieme pod Uluru, a ráno vstaneme už o šiestej ráno a vylezieme na Uluru (ak nám to počasie a domorodci dovolia). O ôsmej si skalu obídeme a šup ho na letisko. Dúfam, že náš plán vyjde.

Náš tip: Nájdu sa však aj odvážlivci, ktorí išli túto trasu stopom a spali v stane, a tak ich výlet vyšiel len na náklady na jedlo, že Peťo Hoferek? 🙂

3000 kilometrov stopom za horúcimi Vianocami v Austrálii